20.09.2024
Keď píšem o svojich dobrodružstvách a propagujem rozvoj O & M schopností, niekedy mám dojem, že určití ľudia si myslia, že o čo mi ide je stav, v ktorom chodím po meste, pamiatkach a iných veciach záujmu bez akejkoľvek pomoci či sprievodu. Technicky majú pravdu, toto je skutočný creme dela creme priestorovej orientácie, v ktorom sa snažím neustále zlepšovať. Ale nie je to úplný obraz.
V skutočnosti by cieľom priestorovky malo byť dostať slepca k ľuďom, nie preč od nich. A v súvislosti s tým je plne akceptovateľný dočasný, alebo aj trvalý sprievod vidiacej osoby.\ Lenže, je tu jedno veľké ale. Chcem sa s vami podeliť o jeden príbeh, ktorý sa mi stal ešte počas prázdnin, pred cestou do Švédska, a ktorý pekne vykresľuje, čo ja osobne považujem za zlé využívanie sprievodu, pričom dopustil som sa ho, hádate správne, ja.
Inu bol začiatok augusta. V Nových Zámkoch, kde som oddychoval počas leta, teploty dosahovali 35 stupňov. Našťastie, Nové Zámky majú vlastné kúpalisko. Štrand Emila Tatárika je vybavený šiestimi bazénmi, tobogánom, šmýkalkami a bufetmi, v ktorých robia najlepšie lángoše na svete. S týmto miestom sa mi viaže veľa pekných detských spomienok, a preto náš Štrand navštevujem s rovnakým nadšením ako ktorýkoľvek wellnes či akvapark, a v lete naň chodievame celkom často.
No a keďže zvyk je železná košeľa, do týchto priestorov akoby ešte nedorazila nová verzia mňa s priestorovkovými schopnosťami. Stále sem chodilo dieťa držiace sa rodičov či iných príbuzných za ruku, neurobiac ani krok bez nich.
Problém je, že moje 54,3 kilové telo má svojskú termodynamiku, ktorá je veľmi odlišná oproti tej u väčšiny ľudí. V studených bazénoch pomerne rýchlo vyčerpám všetko svoje telesné teplo, a potrebujem sa ísť zohriať do termálneho bazéna s horúcou vodou, nech by vonku boli aj štyridsiatky.\ Môj sprievod má na to však často úplne odlišný názor. Len pomyslenie na teplú vodu v podobnom počasí považujú za šialenstvo, natož, že by tam so mnou chceli ísť.\ Kompromis, s ktorým som prišiel boli časované prechody. Doprovod ma vezme do teplej vody, a vráti sa o dohodnutý čas, typicky 15 minút, aby ma zobral späť. Takto sme to urobili aj tento krát. S babkou sme prešli do teplého bazéna, pričom dohoda bola, že o 15 minút príde znova pre mňa.
Môžete si typnúť, čo sa stalo. Ako rýchlo sa moje telo ochladzuje, tak rýchlo sa vie znovu zohriať. Takže prešlo 10 minút, a mne začalo byť celkom teplo. Uvedomil som si ale inú nepríjemnú skutočnosť. Tým, že som sa nechal vodiť hore-dole, úplne som prestal dávať pozor na okolie. A teraz som nemal najmenšiu šajnu, kde v bazéne sa vlastne nachádzam! A tým pádom ani, kde nájdem východ.\ Normálne by to nebol až taký problém na miestach, kde sú bazény zhluknuté. Ibaže tu na tom zhodou okolností záležalo. Bazén bol položený oddelene od ostatných, ak by som z neho vyliezol na nesprávnom mieste, mohol by som tak leda obzerať plot. Navyše, tento bazén bol nanovo vybudovaný, narozdiel od ostatných, ktoré si dokonale pamätám z detstva som nemal poňatia, ako vyzerá. No, bolo mi teplo, a potreboval som do studenších vôd.\ Samozrejme, moja situácia nebola explicitne zlá. Vyplával som zo sedadla do prostriedku voľnej plochy bazéna. Následne som aktivoval svoj heuristický štít a detekoval vravu ľudí naokolo. V hlave sa mi ukázali bodky okolo mňa, ktoré stačilo už len pospájať a dostal som približné kontúry. Otočil som sa do miest, odkiaľ prichádzalo najmenej vravy. Tieto sú vďačné tým, že ide alebo o voľnú plochu a tým pádom správny smer, alebo je tam okraj no bez osadenstva, takže aj keď tam vletíte, nič sa nedeje. Iste, teoreticky by tam mohol sedieť niekto, kto je po tichu, ale to je zriedkavé, ľudia vždy vydávajú nejaké zvuky, ak 30 sekúnd nič nepočuť, na 90% tam nikto nie je.\ Idúc koridorom voľného priestoru som pomaličky plával, až som po chvíli narazil na schody a vyšiel von. Odtiaľto som už vedel, že studený bazén je priamo oproti mne.
Táto príhoda pekne ilustruje, ako nazerám na sprevádzanie. Nie je zlé ísť na kúpalisko s rodinou, kamošom či známym. Ako som už napísal, priestorovka je v konečnom dôsledku o tom, aby nevidiaceho priviedla k ľuďom a do spoločnosti, nie von z nej. Ale je veľký rozdiel, keď s niekým prídem na kúpalisko, ale som v priestore zorientovaný a správame sa tak ako dve samostatné, na sebe nezávislé entity, ktoré sú spolu lebo chcú byť spolu, a keď tam prídem ako mimino, ktoré musí niekto sprevádzať na každom kroku, lebo samo nevie spraviť ani krok.
Nedávno som objavil veľmi zaujímavú techniku, ako toto zariadiť, a ísť s niekým na výlet maximálne prirodzeným spôsobom, ktorý môže bez hanby súťažiť s tým, ako sa počas výletov správajú vidiaci kamaráti a dáva všetkým členom skupiny plnú slobodu. Ale o tom až niekedy nabudúce, pretože aby som to mohol vysvetliť, budem musieť napísať ešte pár slov o FlashSonare.
Poviem len toľko, že na našom novozámockom štrande už slobodne chodievam do ľubovoľného bazéna, ktorý si vyberiem, napiť sa z pýtka keď som smädný, alebo na WC, keď sa ozve volanie prírody. Bez toho, aby som svojimi potrebami obťažoval zvyšok skupiny. A nie, nevyžaduje si to dve hodiny priestorovky po areály, aby tieto veci človek zvládal. Stay tuned!
Category: priestorovka