20.09.2024
Toto je prvý zo série mojich špeciálnych príspevkov. Ako som spomínal, na svojej ceste som sa hneď v prvý deň nedopatrením zranil. Vrazil som dôsledkom zlej seba-koordinácie do stĺpu, a hoci išlo o veľmi vyrovnaný súboj, stĺp ho v tomto prípade nejakým spôsobom vyhral.
Nič vážne sa mi nestalo, ale podnietilo ma to venovať pár riadkov téme bezpečnosti chôdze v prostredí. Na túto tému panuje medzi našincami obrovské množstvo mýtov, ktoré by som teraz rád dal na pravú mieru, vychádzajúc zo skúseností mojich vlastných, skúseností iných nevidiacich či už cestovateľov alebo ľudí menej iniciatívnej povahy, no a tiež z dostupného relevantného výskumu.
Pri štandardnom pohybe využívam percepčný systém pozostávajúci s troch vrstiev:
Keď sú tieto systémy v správnej symbióze, dokážu včas zablokovať temer akúkoľvek zrážku. Mojou chybou bolo jednoducho to, že ako FlashSonar, tak taktilný prieskum boli v daný moment zaneprázdnené smerrovanou percepciou a žiadny systém na istú chvíľu nestrážil smer pohybu. Preto mohol stĺp prekĺznuť nespozorovaný až do okamyhu zrážky. Chyba, z ktorej som sa verím poučil, a už si na toto dávam väčší pozor.
Fakt je ale tiež ten, že jeho geometria bola smolou. Normálne zrážky so stĺpovitými objektmi odnesú nadčelnicové oblúky, a aj keď náraz človeka na chvíľu omráči, nič vážnejšie sa mu nestane. Tento náraz patril do kategórie pomerne slabých, zasiahol ale veľmi citlivé miesto.
Medzi mnohými nevidiacimi panuje mýtus, že ak človek vyjde sám do neznámeho prostredia, vystavuje sa zvýšenému riziku kolízií či zranenia. Z mojich osobných skúseností však toto nie je pravda. Na samostatné cesty do neznáma chodievam pravidelne, absolvovával som ich v rôznych formách už od detstva. A nebolo vôbec výnimkou, že som sa v centre menších či väčších miest pohyboval bez väčších problémov či ťažkostí, zatiaľ čo rôzne modriny a zranenia som si privodil na hoteloch. Najnovším takým prípadom bolo moje pôsobenie na Letnej Počítačovej Škole 2024. Vrámci snahy vybrať vhodnú demonštračnú trasu pre vysvetlenie fungovania aplikácie Seeing Assistant Move som po prvý krát v živote prechádzal trasu od reštaurácie Eat & Meat do pavilónu fyziky FMFI. Cesta vybraná aplikáciou mala dĺžku 2,25 km, trvalo mi ju prejsť niečo cez 30 minút. Do miestnosti diania LPŠ som dorazil s jednou modrinou na ľavom lýtku. Skúste si typnúť, kde som k nej prišiel.\ Keď som prechádzal z pavilónu fyziky cez budovu s cieľom dostať sa do pavilónu informatiky, prehliadol som odbočku a vrazil do konferenčného stolíka. 2,25 km jazda neznámym terénom prebehla bez akýchkoľvek incidentov, nabúral som až v prostredí, ktoré dôverne poznám a túto konkrétnu trasu budovou som prešiel už snáď milión krát.
Prečo je tomu tak? Prečo sa mám tendenciu doráňať v známych priestoroch, zatiaľ čo neznáme vychádzajú zo štatistýk paradoxne bezpečnejšie?\ Môžem len špekulovať. Ale myslím, že odpoveď bude vychádzať zo samotnej definície zrážky, presnejšie podmienok, za ktorých k nej dochádza. Ako som napísal už skôr, pri pohybe ma chráni trojvrstvová ochrana, ktorá zabraňuje kolíziám s okolitými objektami. Ak funguje tak ako má, k impaktným zrážkam nedochádza. Vyskytujú sa zvyčajne vtedy, ak nefunguje správne. Niektorá vrstva je zanedbaná, preskočia sa niektoré synchronizačné úkony a tak podobne.
Inými slovami, zrážky sú dôsledok nepozornosti. Známosť či neznámosť prostredia nehrá vôbec nijakú rolu. Alebo áno?
Kedy sme ako ľudia zvyčajne najpozornejší? Keď sme na mieste, ktoré nepoznáme, a musíme venovať energiu tomu, aby sme ho preskúmali, alebo keď sme na mieste, ktoré dokonale poznáme a už nepociťujeme potrebu ho ďalej kontrolovať?\ Myslím, že toto celkom dobre dokladá, prečo môžu byť neznáme prostredia pre slepca paradoxne bezpečnejšie než tie známe. Prirodzene, neznamená to, že v neznámych prostrediach sa nemôže vôbec nič stať. Sme ľudia, a ako vraví jeden z Murphyho zákonov, nijaká úloha nie je natoľko jednoduchá, aby sa nedala pokaziť. To bol aj môj prípad. Lenže, vinou nie je prostredie, ale jednoduchý ľudský omyl. Kedy, v tomto konkrétnom prípade, na smere pohybu nebol absolutne nijaký kontrolný nástroj, ktorý by ho chránil. Treba sa skrátka len poučiť.
Existujú vedecké štúdie skúmajúce početnosť kolízií nevidiacich, ktoré naznačujú, že obavy zo zrážok majú najviac postihnutí, ktorí aktívne sami necestujú. Skúsení slepí cestovatelia a cestovateľky ich, naopak, nepovažujú za relevantné riziko.
Category: priestorovka