08.01.2024
Ako ináč, mám problém. Tento krát s písaním poznámok počas prednášok z teoretickej matematiky.
Jednoducho, normálne sa neviem sústrediť na výklad a písanie poznámok súčasne. Študoval som iba STEM predmety, ale viem si toto predstaviť ako problém aj mimo tejto oblasti. Buď dávam pozor a viem, čo je relevantné a ako veci súvisia, alebo len mechanicky zapisujem, ale potom zasa neviem čo zapisujem, teoreticky by som mohol prepísať prednášku odslova doslova, čo žiaľ nestíham.
Pri STEM je toto ešte väčší problém. Matematický zápis je navrhnutý tak, aby bol čo najjednoduchší možný, inými slovami aby ste vedeli vyjadriť vzťahy medzi veličinami na čo najmenšom priestore tak, aby sa s tým dalo nejak pracovať.\ Problém je ale podobný ako napríklad pri čísle kreditnej karty. Ak vynecháte čoilen jednu číslicu, tak je vám celé číslo nanič.\ S matematickým zápisom je to podobne, dôsledky nemusia byť natoľko apokaliptické, no vynechanie jedného slova či čiarky za premennou môže značne zmeniť význam definície, tvrdenia či ho úplne znehodnotiť.
Riešenia mi dosiaľ napadli v zásade dve.
A to hovorím len o prednáškach, kde máte 3 úlohy - počúvať, zapisovať, porozumieť.
Ďalší level sú cviká, kde je toto všetko plus nutnosť aktívne pracovať, teda že by ste mali riešiť príklady a tak podobne. V mojom prípade absolútne nehrozí, viem alebo počúvať, alebo uvažovať, ale nie obe naraz.
Mám na rysovacej doske taký projekt, ktorý by slúžil ako vnemový doplnok, špecificky ako sémantická digitálna zvuková pamäť.\ Myšlienka je taká, že by ste pri prednáškach / cvikách mali pri sebe neustále mikrofón, ktorý by nepretržite zaznamenával dianie okolo vás. V najjednoduchšom využití by vám umožnil sémanticky označovať spomienky, napríklad profesor vysvetľuje pojem vektorový priestor, tak dávate pozor, o čo ide a uvažujete nad tým, keď skončí a prejde k definícii, len ťuknete na klávesnici napr. Ctrl+D ako definícia a môžete ďalej uvažovať nad vektorovými priestormi, nemusíte sa babrať detailami fyzického zápisu.\ Neskôr vám SDZP umožní vrátiť sa v spomienkach na to dané miesto a všetko dôležité si zapísať, pričom most importantly, priradením významu pamäti si viete spätne napríklad nechať vylistovať všetky definície, vety, poučky, ktoré zazneli a máte tak istotu, že ste pri poznámkovaní nič dôležité nevynechali. A keby predsalen áno, napríklad neviete pohnúť s príkladom, ktorý sa týka nejakej konkrétnej oblasti, viete sa vo vašich digitálnych spomienkach vrátiť na prednášku na konkrétne miesto, kde sa to preberalo, a ešte raz si ho vypočuť a znova pouvažovať, či vám nič neuniklo.
Toto je najjednoduchšie možné použitie, a mohlo by priniesť značné zlepšenie efektivity. Ale dá sa to spraviť aj trocha divokejšie. Dnes už máme slúchadlá s automatickým potlačením okolitého ruchu. Moja skúsenosť je taká, že pokiaľ je v nich ticho tak nič moc, stále k vám prenikajú zvuky z okolia, ak do nich ale niečo pustíte, čo i len šum, už to vie fungovať veľmi dobre.\ SDZP by vám mohla na prednáškach alebo cvikách (hlavne cvikách) umožniť cestovať v čase. Ste na cvikách, nasadíte si slúchadlá. Počujete, čo sa deje okolo vás, cvičiaci nadiktuje prvý príklad. Vtedy si zastavíte čas okolo seba. Už nepočujete nič, iba šum a váš čítač obrazovky. Môžete sa v kľude pustiť do riešenia príkladu, bez stresu, bez tlaku okolitého prostredia, to pre vás neexistuje, lebo čas stojí.\ Keď ho máte vyriešený, znova čas pustíte, dvojnásobnou rýchlosťou smerom vpred. Zrazu sa okolo vás odvíja všetko, čo sa udialo kým ste riešili príklad, akurát v zrýchlenom móde, pretože riešenie nepotrebujete počuť keď ste príklad úspešne vyriešili, viete si ale efektívne odkontrolovať, či nezaznela potenciálne dôležitá informácia, užitočné prirovnanie a tak podobne.\ Ak ste pri riešení boli rýchlejší než tabuľa, za okamyh ju dobehnete a plynutie času sa opäť vráti do normálu, na rýchlosť, na ktorú ste zvyknutí.\ Ak však nie, vôbec nič sa nedeje. Pri najbližšom diktovaní príkladu cvičiacim si opäť čas zastavíte, a môžete opäť v pokoji riešiť. Nie je najmenší dôvod kamkoľvek sa ponáhľať, pri svädomitej práci by vás to tak či tak počkalo doma, čas v skutočnosti len šetríte, nie naťahujete.
V istom momente vám cinkne zvonček, že hodina sa skončila. V tomto okamyhu budete mať určitú časovú bilanciu, môžete skončiť alebo zarovno s behom času, alebo N minút/sekúnd pozadu. Je potom na vás, čo s touto bilanciou urobíte.\ Môžete sa k nej doma vrátiť a hodinu riadne dokončiť. Alebo zvyšok len preletieť, či tam nezaznelo niečo zaujímavé. Samozrejme, pamäť je sémantická, môžete sa tak vrátiť na ľubovoľné miesto v nej k špecifickým cvičeniam, riešeniam, poznámkam, atď.
Ako som spomínal, celý projekt je zatiaľ len nápad v štádiu návrhu a úvah. Len praktické testovanie ukáže, do akej miery by bol praktický a užitočný. Zároveň, keďže ide o vnemovú pomôcku, treba predpokladať aj istú learning curve. Podobne ako keď sa učíte šoférovať alebo hrať na hudobný nástroj, najprv je problém robiť správne veci v správnom okamyhu, či dokonca tie veci synchronizovať a organizovať, zvyčajne človek najprv robí všetko len nie to, čo v danom čase treba.\ To by sa ale mohlo cvikom automatizovať, že po pár prednáškach budete už pri definíciách či tvrdeniach ťukať automaticky, ani nad tým nebudete uvažovať. Alebo budete rovno aj s prednáškami pracovať využívajúc cestovanie v čase, osobne mám úplne rád ten druh prednášok, kde po desiatich minútach nepochopíte nejaký koncept, ktorý je pre tú prednášku celkom kľúčoví a potom vám celý zvyšok absolútne nedáva zmysel, pričom s tým v danom okamyhu neviete veľa spraviť, len tam sedíte a čakáte na koniec, aby ste sa mohli pozrieť, ako to s tým bolo a prejsť si to celé odznova. 😃\ To je priam definícia mrhania časom. Time travel by mohol toto celkom dobre vyriešiť, pričom časová efektivita by sa mohla pohybovať odhadom niekde medzi 100 a 200 percentami času trvania pôvodnej prednášky, čo sú priam "úžasné" čísla keď si vezmeme, že 200% bola pri naivnom prístupe utopistická spodná hranica.
Category: technologie