11.05.2024
v pondelok si budem oficiálne preberať svoj Cambridge certifikát z Angličtiny. Jedná sa o široko medzinárodne uznávanú certifikáciu Anglického jazyka, ktorá vám otvára dvere pre štúdium na zahraničných univerzitách, prácu v zahraničí a mnoho iného, no a keďže som zjavne jediný slepec, ktorý v Bratislave za posledných pár rokov niečo také robil, povedal som si, že sa podelím o skúsenosti, aby som prípadne motivoval aj ďalších k jeho absolvovaniu. No a najlepšie to urobím asi tak, že rozpoviem svoj príbeh. Pohodlne sa usaďte, rozprávanie začína.
Úplne prvou vecou, ktorú som musel riešiť pri svojej certifikácii bolo rozhodnúť sa, na akej úrovni je vlastne moja Angličtina. Klasická európska stupnica obsahuje úrovne A1, A2, B1, B2 a C1, C2. Veľmi zjednodušene, áčkové úrovne sú začiatočnícke, A2 je zhruba level, že sa dokážete spýtať na ulici kade sa dostanete na vlak či objednať si jedlo v reštaurácii. Základná komunikácia, ale naozaj len to, ak ste mali od polovice základky druhý cudzí jazyk popri Angličtine alebo Nemčine, toto je zhruba level, na ktorý sa dostanete ku jej koncu.\ Béčkové úrovne sú stredné, na úrovni B2 sa dokážete plynule vyjadrovať, čítať a písať, ale vaša úroveň ešte nie je taká, aby ste dokonale zapadli medzi natívcov. No a céčkové úrovne sú pokročilé, tu sa od vás už čaká, že viete dynamicky bez námahy interagovať s natívne Anglicky hovoriacim okolím, mali by ste mať bohatú slovnú zásobu, rozumieť širokej škále akcentov a prirodzenej, rýchlej, kľudne skreslenej (do určitej miery) reči, rovnako váš prejav by mal byť na sofistikovanej úrovni, ktorá bude pre rodených Angličanov či Američanov nerušivá na počúvanie (ak sa chápeme).
Možno ste už zaznamenali menší problém v týchto definíciách. Sú pomerne nekonkrétne. Nie že by nemali každá svoje hranice, majú, a keď sa v tom trocha rýpete, po čase pochopíte podstaty jednotlivých úrovní. Ibaže keď to riešite prvý krát, stanoviť si level Angličtiny môže byť celkom problém. Ako aj v mojom prípade, plynule rozprávať viem, interagovať viem, takže som potenciálne B2, C1 Alebo C2. Podľa čoho mám ale určiť, do ktorej z týchto úrovní spadá moja slovná zásoba a znalosť jazyka? Jedna certifikácia stojí pár stoviek eur, takže nejde o niečo, v čom by bol dobrý nápad sa veľmi seknúť.
Oficiálna Stránka Cambridge English má zaraďovací test, ktorý sľubuje, že vašu úroveň odhalí za niekoľko minút. Ak mám ale pravdu povedať, o jeho spoľahlivosti som mal značné pochybnosti. Bol tak jednoduchý, že som ho bez akýchkoľvek problémov dal na plný počet bodov (úroveň C2). Bol som si však pomerne istý, že aspekty, ktoré preveruje sú sotva desatinou toho, čo potrebujete na tak vysoké hodnotenie. Preto som hľadal na stránkach jazykových škôl, ktoré taktiež podobné testy ponúkajú, s tým, že ich cieľom nie je prilákať vás na certifikáciu ale vás na ňu pripraviť a zariadiť, že úspešne prejdete, teda motivácia mať relevantné zaraďovacie testy je podstatne vyššia. Takýto test som napokon našiel na stránkach Anglického inštitútu, a dosť dobre splnil moje predstavy o tom, ako by niečo podobné malo vyzerať.\ Tu treba podotknúť, že ani takýto test neposkytne zďaleka úplný obraz. Jednoducho preto, že ide o obyčajný choice test, zatiaľ čo skúška Cambridge je multimodálna - musíte pri nej preukázať schopnosti vo viacerých disciplínach (o tom viac neskôr), toto je tak možno 20% z nej.
Nič lepšie som však v rukách nemal a tlačil ma čas, po menšom experimentovaní som tak usúdil, že by moja úroveň mala dosahovať C1. Bolo to dosť tesné, štraichoval som spodnú hranicu s b2 a aj to až po menšej korekcii svojich odpovedí v otázkach, kde som si nebol istý gramatikou. Povedal som si však, že by som to mohol zvládnuť, s trochou prípravy určite.
ďalší krok spočíval v kontaktovaní certifikačného centra a dohodnutí podmienok. Tu si dovolím menšiu výstrahu, či skôr upozornenie, celý proces certifikácie od prvého kontaktu až po zverejnenie výsledkov strašne dlho trvá. Skúšky sa robia pravidelne niekoľko krát do mesiaca, avšak registráciu treba urobiť vopred, nahlásiť špeciálne potreby musíte ešte mesiac pred uzávierkou tej registrácie, no a výsledky obdržíte niečo vyše mesiaca po teste. Suma sumárum, ja som celú vec riešil koncom januára, výsledky som dostal na konci apríla, samotný certifikát dorazil na začiatku mája (dokopy to teda trvalo 3 mesiace). Je to dobre vedieť ak chcete certifikáciu integrovať do svojich plánov.
Reakcia International House, ktorý je akreditovaným vykonávateľom Cambridge skúšok v Bratislave, na moju žiadosť o prístupný test bola skvelá. Nemali predchádzajúcu skúsenosť s nevidiacimi účastníkmi, vec však posunuli do Cambridge, súčasne som im vrámci niekoľkých konzultácii navrhol možné riešenia z mojej strany, takže sme sa pomerne rýchlo prepracovali k riešeniu. Cambridge má 2 typy testov, papierové a elektronické. Ja som sa rozhodol pre papierovú formu testu, ktorá mi prišla ako bezpečnejšia voľba. Jednoducho z toho titulu, že je jednoduchšie sprístupniť elektronický dokument ako testovací softvér, rovnako pri tejto forme výsledky do odpoveďového hárka píše asistent, čo mi rovnako prišlo ako bezpečnejšie (znova pripomínam, že test stál vyše 200 eur, takže som sa rozhodne nechcel dostať do situácie, že sa mi v polovici písania odpovedí program uzavrie a ja si môžem pískať).
Všetko bolo dohodnuté, bol začiatok februára a ja som dostal termín v polovici marca. Jednou výhodou týchto dlhých medzier je, že počas nich máte čas sa na testovanie dokonale pripraviť. Jazykové školy vám ponúkajú všetko od simulovaných testov, cez lekcie, kurzy až po poradenstvo a coaching, rovnako je na internete obrovské množstvo prípravných materiálov, na stránke Cambridge English sú zverejnené oficiálne ukážkové testy, počúvacie cvičenia, demonštračné záznamy z rozhovorov, všetko, čo si len môžete želať, aby vás nič nemohlo prekvapiť. Teda, pokiaľ nie ste lajdáci ako ja. Za celý mesiac a pol som si neprešiel jediný test, nepustil jedinú ukážku, nezopakoval jediný gramatický koncept, o absolvovaní prípravného kurzu ani nehovoriac. Pritom rozhodne bolo čo zisťovať, na hlavnej stránke CE je oznam, že by sa mali uchádzači oboznámiť s priebehom a povahou skúšky, pretože ich neznalosť môže spôsobiť, že ju neurobia. No, ja som sa dozvedel, z čoho sa skúška skladá v momente, kedy som obdržal jej časový harmonogram, a čo jednotlivé časti znamenajú a ako prebiehajú som zistil až pri samotnej skúške. Takto nejako u mňa vyzerá "predsízna príprava" 😃
Takže, v deň D som napochodoval do IH, mojou prvou (a jedinou na ten deň) skúškou bol speaking. V skúšacej miestnosti už bol pripravený tým z Cambridge, samotný examiner a dozorujúca skúšky, ktorá tam bola pre interné maintenance veci no do skúšania sa nezapájala. Nebudem zachádzať do úplných detailov, aké témy sme preberali (neviem či vôbec môžem, keďže materiály patria Cambridge). Poviem len toľko, že skúška pozostávala z niekoľkých častí, medzi ktoré patrili napríklad vyjadrenie názoru na rôzne témy, krátke diskusie rôznych foriem, diskusia k scénam na obrázkoch (ktoré mi examiner slovne popísal). Všetko bolo riešené príjemným konverzačným štýlom, ako na pohovore, mali sme hotovo možno za 15 minút (to je veľmi hrubý odhad, pri konverzácii si ťažko uvedomujem plynutie času).\ Táto skúška bola zaujímavá v tom, že som ju nevedel jednoznačne vyhodnotiť. Technicky bola strašne jednoduchá, examiner má čistú, veľmi dobre zrozumiteľnú Angličtinu, ktorej bolo 100 percentne rozumieť, podobne vyjadrovanie a prízvuk od neho chytíte, čiže všetko prebiehalo hladko a bez mne zjavných problémov. Potiaž bola v tom, že som nemal páru, na aké aspekty sa oni pri vyhodnocovaní sústredia, za čo dostávam body, za čo naopak nie, mohol som preto len dúfať, že môj prejav zapôsobil kde mal.
Skutočná práca začala až na druhý deň. Čakalo ma 6 hodín nepretržitého testovania. Preto ak môžem dať dobrú radu, dajte si ráno dvojité maté, extra energia sa veľmi zíde. Testy prišli vo forme PDF s textovou vrstvou, teda klasika, na ktorú sme zvyknutí, nič neobvyklé. Prvý test sa skladal z dvoch častí, use of English a reading. Účelom prvej bolo zistiť, ako viete používať jazyk. Vecou, ktorá ma zaujala bolo, že pritom vôbec nebola testovaná gramatika, ako by človek možno čakal. Išlo o to vyberať do viet vhodné slová, prípadne ich formy. Malo to pritom rôzne háčiky. Občas išlo o to, že správnou možnosťou bol menej známy výraz, prípadne menej známy význam známeho výrazu. Niekedy zase bolo viacero veľmi podobných možností, z ktorých všetky teoreticky sedeli, mali však mierny odtienok významového rozdielu príp. známosti, jednou vecou, ktorá mi na teste chýbala bolo stanovenie jasnej schémy - jedna správna odpoveď, viac správnych odpovedí a pod, nebolo mi tak jasné, ak som mal na výber jednoduchší a fundovanejší pojem, či sa aj toto zohľadňuje. No a samozrejme môj obľúbený druch chytákov, výrazy so správnymi / nesprávnymi sprievodnými slovami (in, out, up, off, on). Úlohy tohto druhu nenávidím, každé slovo v Angličtine má sprievodné slová, s ktorými sa vyskytuje a s ktorými naopak nie. Lenže toto je vec, ktorá nemá nijaké logické pravidlá, je daná iba použitím jazyka, ktoré dynamicky ovplyvňuje napríklad aj samotný internet, do jazyka každý jeden rok pribúdajú kvantá nových výrazov za ktorými má problém stačiť aj lingvistika, určujú sa nejaké tendencie no internet nakoniec vždy vyhrá a môže zmeniť prakticky čokoľvek, čo sa stanoví. Preto aj pri týchto cvičeniach to vie byť strašne nejednoznačné, pri mnohých slovách mám intuíciu, s akými slovami by som ich asi napísal, ale ruku do ohňa by som dal asi za málo z nich, obzvlášť ak ten proposed člen patrí k menej používaným, niektoré výrazy by som nenapísal presne z toho dôvodu lebo si nie som istý, či sa tak alebo onak môžu napísať a zvolil by som iný variant. Proste mazec. Kde som si, naopak, prišiel na svoje, bolo vytváranie foriem slov, toto mi ide, poohýbať výrazy tak ako potrebujem. 😃
Skutočne komplikovaná sa ukázala byť až druhá časť, reading. A to vôbec nie jazykovo, to bolo celkom jednoduché, ale logisticky. Mám už zaužívaný trik, že ak mám text a k nemu otázky, otvorím si dokument 2krát, v jednom mám kurzor na otázkach, v druhom na texte a idem. Čo bola pre mňa novinka bolo, že každý text mal pol kilometra (skoro ako keby som ho písal ja), a mohol pozostávať zo 4, prípadne až 6 podtextov, s ktorými bolo treba rôzne pracovať - vzájomne ich porovnávať, zoraďovať, dopĺňať do iného textu, atď. atď. atď. Toto bol naozajstný závar, ak by som chcel naplno aplikovať svoj bežný trik, musel by som mať otvorený dokument nie 2 ale 7 krát. Navyše, otázky boli vždy kladené na nepriame skutočnosti, teda veci, ktoré sa priamo v textoch nespomínali, ale z nich vyplývali (a nešlo o dôsledky, ktoré by človeku utkveli v pamäti po prvom prečítaní). Musel som preto naozaj hodne seekovať hore dole (ale že fakt veľa). Keď nad tým spätne uvažujem, veru neviem, čo by bolo efektívnejšie, či stráviť viac času podrobným oboznámením sa s textami, možno spravením nejakých ľahkých poznámok, alebo inou formou zmapovania, a následné vyhradenie menšieho času otázkam, alebo forma, ktorú som zvolil, prípadne niečo iné. Je to na pováženie, veľmi závisí od druhu otázok a toho na čo sa pýtajú. Bolo to však v každom prípade časovo náročné a test som ani v predĺženom čase nestihol dokončiť, prišiel som len pre toto o 5 až 10 bodov z 50 ak ma pamäť neklame, čo je celkom dosť.
Nasledoval writing. Z mojich esejí, ktoré sem pravidelne vypisujem si asi viete domyslieť, že toto problém nebol. Teda bol, napísal som sloh za pol hodinu a ďalšiu pol hodinu som riešil, ako ho skrátiť aby sa aspoň približne vpratal do limitu, bol som na slová tesne. ale ináč fajn. Strategicky som si zvolil štýl písania, ktorý nebol príliž náročný na tenses, aby som si zbytočne nehádzal polená pod nohy. A musel som tiež improvizovať pokiaľ išlo o štruktúru, ešte pri klasickej eseji som si ju pamätal, ale pri iných žánroch som nemal poňatia o konvenciách, tak som sa snažil spraviť niečo, čo aspoň trochu dávalo zmysel. Ťažisko je ale tak či tak na tom čo píšete, nie ako to píšete, preto som si s týmto ťažkú hlavu nerobil.
Posledná časť, listening, bola asi najpríjemnejším prekvapením z celého testu. Jedna vec, ktorej som sa obával bola, že mi pustia nejaké 5-minutové video raz alebo dvakrát, potom k tomu bude x otázok, ja niektoré neartikulované veci prepočujem a postrácam kopu bodov. Omil. Nahrávky mali dokopy každá sotva minútu, pričom ešte aj tá sa najprv pustila naraz, ale potom pri druhom púšťaní sa zastavovala doslova skoro po každej jednej vete. Pri každom zastavení mi examinerka z IH nechala dostatok času si prečítať otázky, vybrať odpovede, skontrolovať si po sebe atď.\ Slovom, pri tejto skúške neexistuje, že niečo prepočujete, že niečo nestihnete alebo sa nezorientujete. Je to fakt iba o tom, ako dokážete rozumieť hovorenému prejavu. Čo do náročnosti, tu som bol tiež prekvapený, väčšina prejavou bola pomerne jednoduchá, v zmysle, že boli dobre zrozumiteľné. Niektoré boli celkom rýchle, ale vtip je v tom, že rýchlosť len málo vplýva na zrozumiteľnosť, ak nie sú poškodené zvuky hlások, viete bez problémov rozumieť aj rýchlej reči. Čo je skutočne náročné je rozumieť horšie artikulovanému resp. prízvukovanému prejavu, ktorý môže navyše obsahovať málo používané výrazy, to bol prípad posledného cvičenia tohto testu, ktoré mi dalo naozaj zabrať.
A to bolo finále mojej skúšky. Ako to celé dopadlo?
Skúška C1 funguje tak, že dostávate body na určitej škále, maximum je 210. Môžete dostať známku A 210 - 200, B 199 - 190, C 189 - 180. Ak získate známku A, dostávate automaticky certifikáciu C2. Ak získate medzi 160 a 179 bodmi, dostanete certifikát B2. Toto číslo je pritom priemerom z piatich hodnotení s identickou bodovou škálou, každé pre jeden test spomínaný vyššie, takže máte prehľad o tom, v čom ste boli akí dobrí.
Moje skóre bolo 193 bodov, čo vychádza na známku B a zdravú úroveň C1. Zaujímavé je ale rozloženie v jednotlivých kategóriách. Reading: 185, Use of English: 194, Writing: 196, Listening: 198, Speaking, 194. Pozitívnym prekvapením je listening, ktorý som čakal náročnejší, ale dopadol podľa tohto najlepšie. Naopak, smerom nadol ma dosť stiahol reading, hoci vzhľadom nato ako som ho zbabral by som sa asi veľmi nemal sťažovať. 😃
Speaking vyhodnotiť nedokážem ani teraz, pri writingu si viem predstaviť aj vyššie čísla, možno ak by som trocha odvážnejšie zakombinoval s gramatikou, samozrejme za predpokladu že úspešne. Keby som mal stanoviť reading do medzí, ktoré predpokladám, že zodpovedajú mojej aktuálnej úrovni, t.j. ako by som ho dal, ak by neboli logistické komplikácie, dal by som mu asi 196 bodov. Z toho by vychádzal priemer po zaokrúhlení 196, čo je 4 body od C2. Čo je stav, s ktorým sa dosť dobre stotožňujem.
No a tak som získal Cambridge Advanced English certifikát. Časom sa chcem rozhodne podujať aj na najvyšší Cambridge Proficient English, to si ale bude vyžadovať ešte určitú prípravu. Aktuálne to nie je priorita, keďže C1 je sám o sebe veľmi silný a na moje strednodobé ciele by mal stačiť. Trvalým pobytom v zahraničí by navyše táto úroveň mohla potenciálne prísť aj sama od seba, bez špecializovaných kurzov, čo mi príde ako najlepšia a najpraktickejšia cesta (hoci pochopiteľne nie garantovaná, závisí od toho, ako sa na mne prostredie podpíše). Uvidíme.
V každom prípade ale, záver, Cambridge certifikácia sa dá v pohode spraviť aj poslepiačky, dokonca bez aktívnej prípravy. Je to pritom silný a medzinárodne uznávaný certifikát, ktorý vám pomôže na prestížnych univerzitách, pracovných pozíciách či jednoducho umožní získať víza na prácu v Anglicky hovoriacich krajinách.\ A čo je rovnako plus, absolvovanie vám dá dosť solídnu predstavu o tom, kde sú vaše silné a kde slabé jazykové stránky, a ako by mala vyzerať ich lepšia verzia.
Nakoniec ešte podotknem, že CAE či CPE sa vydáva s doživotnou platnosťou, avšak je dobré skontrolovať si to so špecifickou inštitúciou, kde ho chcete použiť. Niektoré si totiž stanovujú vlastné kritériá, aký starý môže byť, pričom vyžadovaná dĺžka môže byť kľudne maximálne pár rokov (pozerám sa na teba, University of Edinburgh). Certifikácie môžete absolvovať opakovane, mala by to preto byť len formalita, ale je o tom dobré vedieť (znova sa pozerám na teba, University of Edinburgh).
Veľa zdaru!
Category: uvahy-a-zazitky